Odkaz vláde: Nerobte z akčných plánov politický marketing

Východ krajiny zažíva v dnešných dňoch výjazdové rokovanie vlády SR. Zaujímavé je, že na debatách ako pomôcť rozvoju východu prostredníctvom akčných plánov nie sú prizvaní župani Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Rovnako neboli pozvaní ani opoziční poslanci NR SR, ktorí pochádzajú práve z navštívených regiónov. Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú? Také je známe porekadlo, ale aj skutočnosť akčných plánov realizovaných na východe.

Poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Soňa Gaborčáková upozornila na efektívnosť sľubov našej súčasnej vlády„Údajne malo byť v okrese Vranov nad Topľou od augusta 2016 do marca tohto roku vytvorených 814 pracovných miest. Avšak nejedná sa o pracovné miesta, ktoré majú charakter trvalo udržateľných napríklad z titulu, že fungujú na princípe priemyselného parku. Z toho vyplýva, že väčšina bude pre Vranovčanov krátkodobou víziou zamestnať sa.“

Poslankyňa upozorňuje, že z Vranova do Bratislavy trvá cesta takmer osem hodín a pre vylepšenie infraštruktúry či železničného spojenia sa nečrtá žiadne systémové riešenie. „Niektorí politici z vládnej strany Smer absolvujú presun z východu krajiny do Bratislavy lietadlom, a tak im táto skutočnosť nejako z akčných plánov unikla,“  dodáva Gaborčáková.

Ďalší východoslovenský okres Trebišov mal preinvestovať značnú časť do poľnohospodárstva. Vzniknúť malo aj šesť obecných podnikov s charakterom sociálnych podnikov upozorňuje poslankyňa Gaborčáková: „Obe naplánované oblasti sú ale vysoko rizikovou investíciou z pohľadu trvalej udržateľnosti zamestnanosti na Slovensku. Poľnohospodárstvo sa u nás dotuje najmenej z okolitých krajín a dnes poľnohospodári volajú na poplach, že neprežijú. Sociálne podnikanie nemá u nás dlhú tradíciu. Navyše je sociálne podnikanie spájané s kauzami vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer), kedy sme ich nemali uhradené z eurofondov z dôvodu zneužívania.“

Dokonca nový zákon o sociálnej ekonomike platný od mája tohto roka, zavádza skutočnosť, že prv ako začne sociálny podnik čerpať príspevok zo štátu, musí vyčerpať komerčný úver, ktorý si sociálny podnik musí zobrať z banky na takýto účel. Ten musí tvoriť 50 percent celkovej investície na sociálny podnik. Komerčná banka tak posudzuje, či je reálny podnikateľský zámer. Ak uzná, že je v poriadku, tak preberá zodpovednosť samotná samospráva, podnikateľ a nie štát. „Ak by sa nejaký sociálny podnik nerozbehol podľa očakávania, práve na jeho pleciach ostáva úver aj to, že tých zvyšných 50 percent im štát neuhradí,“ tvrdí Gaborčáková.

Ak sa volia nástroje s vysokou rizikovosťou udržateľnosti, tak aj napriek regionálnym príspevkom a dotáciam sa miera chudoby dostáva do alarmujúcich čísel. V Prešovskom samosprávnom kraji bola v roku 2016 na úrovni 18,6 %, kedy sa dostala porovnateľne na úroveň roku 2013, kedy prestavovala miera chudoby 19,2 %. Košický kraj mal v roku 2016 mieru rizika chudoby na úrovni 13,8 %.

„Ak vládna strana Smer prestane robiť marketing a začne používať efektívnejšie nástroje znižovania rozdielov, nebude musieť tvrdiť zahraničným pozorovateľom, že na východe nič nie je. Bratislavčania naopak nebudú musieť vyzývať občanov, ktorí sa zdržiavajú na ich území, aby si prihlásili trvalý pobyt v Bratislave,“ uzatvára poslankyňa Soňa Gaborčáková.