Sociálna politika

 

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  893
Dátum doručenia: 23.2.2018
Navrhovateľ:  J. Budaj, E. Červeňáková, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, N. Milanová, S. Shahzad, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová

Od 1. januára 2018 je v účinnosti zákon č. 331/2017 Z. z., ktorý zásadným spôsobom novelizoval zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona          č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“). Už za dva mesiace aplikácie zákona prax ukázala viacero nedostatkov, ktoré sa predkladaným návrhom zákona odstraňujú, a to konkrétne:

  • odmieta sa zásada spolufinancovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb poskytovaním finančného príspevku na prevádzku odvodeného od nákladovosti prevádzkovania porovnateľného druhu, formy a kapacity v rámci svojej územnej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby a navrhuje sa, platila právna úprava pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 331/2017 Z. z.,
  • navrhuje sa, aby pri posudzovaní nároku na finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa (§ 78d ods. 13 zákona o sociálnych službách) sa za dôvod neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby nepovažovala situácia, keď tento prijímateľ je dočasne práceneschopný,
  • mení sa počet hodín (ne)poskytovania sociálnej služby z najmenej 80 hodín na najmenej 60 hodín, čo je jedno z kritérií posudzovania neobsadenosti miesta pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov,
  • ustanovuje sa, aby prijímatelia sociálnych služieb osvedčovali svojím podpisom prítomnosť v zariadení  až na výnimky len 1x za mesiac namiesto denného podpisovania sa (povinnosť poskytovateľa sociálnej služby viesť dennú evidenciu však naďalej zostáva),
  • upravuje sa maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v prípade denných stacionárov a špeciálne, ak ide o prijímateľov sociálnej služby so stupňom odkázanosti III a IV,
  • určuje sa rozdielna výšku príspevku pre ambulantné sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od toho, či sa táto sociálna služba poskytuje výlučne seniorom (fyzickým osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek), deťom a plnoletým fyzickým osobám do dôchodkového veku.

Celý legislatívny proces


Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona, parlametntná tlač:  782
Dátum doručenia: 10. 11.2017
Navrhovateľ:  poslanci NR SR: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič 

Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť po 28 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto sa navrhuje plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 %. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1 000 eur.
Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby STASI, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto bezpečnostných zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami Európsky súd pre ľudské práva zamietol, keď vo svojej judikatúre v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že: „služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a jej bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % z ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysokopostavení príslušníci ŠTB majú dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov.
Na druhej strane je potrebné vzdať aspoň morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám a manželom (príp. ich vdovám a vdovcom), ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám, v ťažkých podmienkach bojovali často o holé prežitie svojich rodín a spolu s nimi boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže politickí väzni aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku. Na druhej strane v súčasnosti už značná časť bývalých príslušníkov tajných služieb poberá výsluhové dôchodky za činnosť, ktorá je nezlučiteľná s demokratickými princípmi, ktorými sa Slovenská republika v súčasnosti riadi.

Celý legislatívny proces

 


Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  777
Dátum doručenia: 10. 11.2017
Navrhovateľ:  poslanci NR SR: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič 

Príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby predstavuje v súčasnosti 249,35 € mesačne. Tak nízky príspevok na opatrovanie dostáva do finančne veľmi nevýhodnej pozície, takmer až na hranicu chudoby, aj inak produktívneho človeka. Nie je preto žiadnym prekvapením, že osoby starajúce sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu, sú spravidla im blízke osoby, najmä rodinní príslušníci, ktorí to rozhodne nerobia kvôli finančnému prospechu, ale z úprimnej snahy čo možno najviac uľahčiť a zlepšiť životné podmienky osôb odkázaných na opatrovanie.
Ani súhrn rôznych kompenzačných príspevkov spolu s invalidným dôchodkom málo kedy dokáže ťažko zdravotne postihnutej osobe poskytnúť dostatok financií na pokrytie všetkých jej každodenných výdavkov. Priestor na dofinancovanie každodenných potrieb opatrovaných osôb, iným rodinným príslušníkom sa výrazne zmenší resp. úplne zanikne, ak sa taká osoba vzdá svojho zamestnania a začne mesačne poberať príspevok na opatrovanie v už zmienenej sume 249,35 €.
Príspevok na opatrovanie je pre osobu, ktorá toto opatrovanie vo väčšine prípadov vykonáva doslova nepretržite, ohodnotené sumou výrazne nižšou, akou je výška minimálnej mzdy, čo je prinajmenšom nedôstojné.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšenie príspevku na opatrovanie na sumu čistej minimálnej mzdy.
Zvýšenie sumy príspevku na opatrovanie významne prispeje k zvýšeniu životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa vzhľadom na prípadné rodinné väzby medzi opatrovaným a opatrujúcim, nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb.

Celý legislatívny proces

 


Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 475 
Dátum doručenia: 3. 3. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová) 

Nedávno schválená novela zákona o sociálnych službách sprísnila podmienky pre poskytovanie finančných príspevkov štátu pre verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Zákon č. 40/2017 Z. z., ktorým sa zákon o sociálnych službách novelizoval, ešte viac sťažil už i tak neľahké podmienky pre poskytovateľov sociálnych služieb.

Samotné opatrenia, ktorými sa stanovil minimálny počet hodín na jedno zriadené miesto v zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba a zároveň ponechanie súm finančných príspevkov, nemožno hodnotiť ako negatívum, avšak ich súčasné nastavenie je pre mnohých prevádzkovateľov sociálnych služieb likvidačné, aj vzhľadom na povinnosť priestorového a materiálneho zabezpečenia, ktoré je  pre denné stacionáre v platnosti podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 210/2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Zvyšovanie poplatkov pre prijímateľov sociálnej služby by znamenalo, že si ich už nebudú môcť dovoliť a len by sa prehlbovala sociálna exklúzia. Vzhľadom na skutočnosť, že príjemcovia pomoci patria takmer výlučne medzi osoby neschopné zamestnať sa, alebo medzi osoby, ktoré sú vo veľmi zlých sociálnych podmienkach, je od štátu nezodpovedné takto nepriamo ešte väčšmi zhoršovať ich životnú situáciu.

Cieľom návrhu zákona je úprava podmienok, ktoré majú vplyv na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov prevádzkovateľmi sociálnych služieb v prípade, že sa osoba v danom zariadení nezdržiava stanovený počet hodín. Mierne sa liberalizuje obmedzenie počtu prijímateľov pomoci na jedného zamestnanca v dennom stacionári pre prijímateľov, ktorí sú v stupni odkázanosti III a IV.

V neposlednom rade sa navrhuje zvýšenie poskytovaných finančných príspevkov na zabezpečenie sociálnej služby v dennom stacionári pre deti, ale i v zariadení pre seniorov a v zariadeniach opatrovateľskej  služby. Tieto služby sú už dlhodobo podfinancované a mnohým hrozí zánik. V týchto typoch sociálnych služieb sa nepreplácajú ošetrovateľské úkony, čo vedie k samotnému podfinancovaniu. Je nezodpovedné, že štát všetku ťarchu o zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb prenecháva na pleciach zriaďovateľov. Už dnes tieto zariadenia nie sú schopné pokryť svoje náklady, ktoré súvisia  s každoročne zvyšujúcou sa minimálnou mzdou, pričom na mzdové náklady ide až 70 % príspevku. Taktiež počet miest v zariadeniach je nepostačujúci vzhľadom na počet čakateľov na požadovanú službu.

Všetky navrhnuté opatrenia v predloženom návrhu zákona majú jediný cieľ, ktorým je záchrana poskytovania sociálnych služieb, osobitne záchrana denných stacionárov. Tieto  slúžia ako preventívny nástroj pre rodiny, ktoré sa o svojho člena so zdravotným postihnutím starajú v domácom prostredí.

Celý legislatívny proces


 Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskoršich predpisov

 
Novela zákona, parlamentná tlač 455 
Dátum doručenia: 3. 3. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 
 

Prístupnosť je pre osoby so zdravotným postihnutím nevyhnutným predpokladom, aby mohli samostatne žiť a začleniť sa do spoločnosti v plnom a rovnakom rozsahu. Bez prístupu k fyzickému prostrediu, školám, zdravotnej starostlivosti, informáciám a komunikácii, ako aj k ďalším zariadeniam a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti nebudú mať osoby so zdravotným postihnutím rovnaké príležitosti účasti na živote v spoločnosti.

Za účelom zlepšenia situácie pre osoby so zdravotným postihnutím sa predkladá návrh zákona, ktorého cieľom je ustanoviť zodpovednosť Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR za napĺňanie práva na prístupnosť v školstve a zodpovednosť Ministerstva zdravotníctva SR za napĺňanie práva na prístupnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona používa širšie vymedzený pojem „prístupnosť“ v súlade s Dohovorom na rozdiel od laicky zaužívaných pojmov „bezbariérovosť“, resp. „bezbariérová prístupnosť“. Pod pojmom prístupnosť sa teda rozumie nielen bezbariérová prístupnosť v zmysle fyzickej prístupnosti stavieb, ale aj komunikačná a informačná prístupnosť pre osoby so zrakovým, či sluchovým postihnutím, alebo osoby s inými špecifickými potrebami.

Celý legislatívny proces  


 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 408 
Dátum doručenia: 13. 1. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay)

Hlavným cieľom návrhu zákona je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré (úspešne) ukončilo strednú školu. Možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy - poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ak sa oň starali do dosiahnutia jeho dospelosti a ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu.

Návrhom zákona sa priznáva právo na zníženie dôchodkového veku aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu. V praxi môže byť takouto osobou otec dieťaťa, ak mu bolo zverené do osobnej starostlivosti alebo ak matka dieťaťa zomrela, prípade osvojiteľ, poručník, pestún a podobne, a to pomerne podľa počtu ukončených dní starostlivosti jednotlivých osôb – poistencov. Podmienkou pre získanie nároku je starostlivosť o dieťa aspoň tri roky.

Pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím sa splnenie podmienky ukončenia strednej školy dieťaťom nevyžaduje, vyžaduje sa však vykonávanie rodičovských práv a povinností.

Z analýzy Eurostatu vyplýva, že na Slovensku sa ženy dožívajú v plnom zdraví veku vo výške 54,6 rokov, čo je najmenej zo všetkých členských štátov Európskej únie. Do dôchodku by preto nemali odchádzať ženy „zodraté a staré“, ale v čase, kedy zaslúžený oddych môžu ešte primerane využiť. Z toho dôvodu sa návrh zákona uplatňuje predovšetkým na ženy, predovšetkým matky, ktoré sú v spoločnosti extrémne dôležité. Bez matiek a ich výchovy krajina „neprežije“. Rovnako sa pravidlo uplatní aj na ženu, ktorá si dieťa osvojila, a tak vykonala službu pre spoločnosť.

Celý legislatívny proces


 


 


 


 

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona, parlamentná tlač 306 
Dátum doručenia: 28. 10. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay) 
 

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je ukončiť po 27 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto sa navrhuje plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 %. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, súčasne sa návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1.000 eur.

Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby STASI, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto bezpečnostných zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.

Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že: „služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.

Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysokopostavení príslušníci ŠTB majú dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov.

Na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku vo výške 1 000 eur. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže politickí väzni aj z dôvodu podlomeného zdravia napríklad z nútených prác v uránových baniach sa dožívajú veľmi nízkeho veku, no na druhej strane v súčasnosti už značná časť bývalých príslušníkov tajných služieb poberá výsluhové dôchodky za činnosť, ktorá je nezlučiteľná s demokratickými princípmi, ktorými sa Slovenská republika v súčasnosti riadi.

Celý legislatívny proces


Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 188 
Dátum doručenia: 11. 10. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (E. Jurinová, S. GaborčákováS. Shahzad

Celý legislatívny proces


 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 276 
Dátum doručenia: 23. 09. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 

Príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby predstavuje v súčasnosti približne 220,05 € mesačne. Tak nízky príspevok na opatrovanie dostáva do finančne veľmi nevýhodnej pozície, takmer až na hranicu chudoby, aj inak produktívneho človeka. Nie je preto žiadnym prekvapením, že osoby starajúce sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu, sú spravidla im blízke osoby, najmä rodinní príslušníci, ktorí to rozhodne nerobia kvôli finančnému prospechu, ale z úprimnej snahy čo možno najviac uľahčiť a zlepšiť životné podmienky osôb odkázaných na opatrovanie.

Ani súhrn rôznych kompenzačných príspevkov spolu s invalidným dôchodkom málo kedy dokáže ťažko zdravotne postihnutej osobe poskytnúť dostatok financií na pokrytie všetkých jej každodenných výdavkov. Priestor na dofinancovanie každodenných potrieb opatrovaných osôb, iným rodinným príslušníkom sa výrazne zmenší resp. úplne zanikne, ak sa taká osoba vzdá svojho zamestnania a začne mesačne poberať príspevok na opatrovanie v už zmienenej sume 220,05 €.

Príspevok na opatrovanie, ktoré vo väčšine prípadov prebieha doslova nepretržite a zároveň je ohodnotené sumou výrazne nižšou akou je výška minimálnej mzdy, je prinajmenšom nedôstojné.

Cieľom predloženého návrhu zákona je preto, prostredníctvom zvýšenia príspevku na opatrovanie na sumu čistej minimálnej mzdy, snaha o aspoň čiastočné zvýšenie životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb.

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES


 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 275 
Dátum doručenia: 23. 09. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Jurinová, S. Shahzad, A. Verešová) 
 

Málokto si uvedomuje, že poskytnutie vecného daru, peňažného či nepeňažného plnenia na strane donora nie vždy predstavuje priamo úmerný prínos pre recipienta. Jedným z takto znevýhodnených príjemcov podpory sú aj zdravotne ťažko postihnuté osoby.

Podľa súčasnej právnej úpravy sa do príjmu zdravotne ťažko postihnutej osoby, pri hodnotení príjmu pre účel poskytovania kompenzačných príspevkov, nezapočítava príjem získaný od nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov. Okrem uvedených subjektov sú však častými donormi aj bežní ľudia či firmy.

Cieľom predloženého návrhu zákona je pri hodnotení príjmu na účel poskytovania kompenzačných príspevkov, vylúčiť spravidla veľmi nepravidelný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby, spočívajúci v prijatí vecného daru, peňažného či nepeňažného plnenia od fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Takúto pomoc mnohí ľudia alebo firmy poskytujú nezištne v dobrom úmysle pomôcť zdravotne ťažko postihnutej osobe. Preto je potrebné aj tieto príjmy postaviť na roveň pomoci, ktoré poskytujú uvedené organizácie tretieho sektora tak, aby to neovplyvňovalo hodnotenie príjmu žiadateľov o kompenzačné príspevky. 

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES


Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 138 
Dátum doručenia: 27. 5. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, E. Jurinová, S. Shahzad, A. Verešová) 

Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.

Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení), ktorý je účinný od 1. januára 2004 v § 66 ods. 1 priznáva nárok na zvýšenie dôchodku aj pre tých dôchodcov, ktorí súčasne pracujú a poberajú dôchodok. V § 261 ods. 3 tohto zákona sa zakotvilo, že poistencom, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred účinnosťou nového zákona, čiže pred 1. januárom 2004, a ktorí nepoberali počas vykonávania zamestnania starobný dôchodok, vznikol nárok na zvýšenie tohto dôchodku.

Nový zákon o sociálnom poistení však nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinné dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov sa im v skutočnosti nikde nepremietlo a v porovnaní s pracujúci dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby diskriminované.

Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje odstránenie tohto nespravodlivého a diskriminačného stavu a spätné  prepočítanie zvýšenia starobných dôchodkov pre osoby, ktoré do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku boli z titulu postavenia poistenca povinne dôchodkovo poistené. 

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES


Analýza programového vyhlásenia Vlády SR

V oblasti sociálnej politiky sa do PVV dostali tieto priority:

  1. Vytvorenie 100 tisíc pracovných miest
  2. Zavedenie inštitútu bankrotu
  3. Podpora najmenej rozvinutých okresov
  4. Sprísnenie poskytovania dávok
  5. Podpora práce ľudí v zaostalých komunitách
  6. Dôsledné uplatňovanie sociálneho dialógu
  7. Primerané zvyšovanie mzdy
  8. Uplatňovanie kolektívneho vyjednávania

Čo mne chýba v prioritách je jasne zadefinovaná koncepcia riešenia odkázanosti do budúcnosti. PVV síce hovorí o zadefinovaní prepojenia zdravotných a sociálnych služieb, či o prehodnotení odkázanosti, ale neponúka komplexný balík pre riešenie problematiky dlhodobej odkázanosti osôb. Pri tejto ťažkej problematike mali byť už teraz predložené v PVV jasné záväzky pre riešenie odkázanosti ako sú:

  1. zavedenie (nie prehodnotenie) jednotného posudzovania lekárskej a posudkovej činnosti posudkovými lekármi s 2 atestáciou posudkového lekárstva 
  2. zavedenie dávky v odkázanosti, ako štátne dávky, ktoré by mohol odkázaný človek použiť na sociálnu službu (opatrovateľa)
  3. časť nemocenského poistenia by sa mala venovať pre potreby riešenia dlhodobej odkázanosti, pre prípad, že sa občan ocitne v tejto životnej situácii

Vláda sa zaviazala, že vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce, čo hodnotím ako pozitívne, avšak chýbajú mi opatrenia ako chce zabezpečiť financovanie profesijnej sociálnej práce, ktorá patrí k najmenej ohodnoteným profesiám v tomto štáte. Tiež mi chýbajú konkrétne kroky ako sa bude zabezpečovať aplikácia štandardov kvality sociálnych služieb, ktoré sa majú uviesť do praxe v roku 2018. Ich zavedenie do praxe bude znamenať pre poskytovateľov sociálnych služieb finančné zaťaženie, keďže okrem iného budú musieť splniť napríklad personálne štandardy. T. j. počet zamestnancov na počet klientov. Už teraz sú klienti neverejných poskytovateľov diskriminovaní, keďže príspevok, ktorý sa poskytuje pre tieto subjekty je často krát nižší ako je ten u verejných poskytovateľov. Rozdiel si prijímateľ musí uhradiť sám, hoci je rovnako súdený štátom na odkázanosť ako klient u verejného poskytovateľa. V PVV nie je zrejmé od kedy sa zavedie príspevok podľa stupňa odkázanosti pre všetkých poskytovateľov rovnako a či ho bude vyplácať MSVaR alebo samospráva.

Programové vyhlásenie Vlády takmer vôbec nerieši prepojenosť rezortov zdravotníctva a sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o dlhodobo chorých klientov, pričom ľudia hlavne ležiaci na lôžku sa posúvajú medzi sociálnymi službami a nemocnicami. Dlhodobé lôžka v nemocniciach, o ktoré sa v oblasti zdravotníctva programové vyhlásenie Vlády opiera neriešia rovnaké aspekty života dlhodobo chorých ľudí na lôžku, ako ich riešia sociálne služby. Chýbajú koncepčné opatrenia ako sa týmto ľuďom bude zabezpečovať starostlivosť v budúcom období v rámci Slovenska. Chýba koncepcia ako riešiť preplácame zdravotných úkonov v zariadeniach sociálnych služieb. Balík úkonov, ktoré možno sociálnym zariadeniam preplácať podľa súčasnej legislatívy je takmer nemožné zo strany poskytovateľov sociálnych služieb mať uhradené od zdravotnej poisťovne. Pomohla by koncepcia, ktorá by vytypovala novú škálu úkonov, ktoré sú poskytované v zariadeniach sociálnych služieb. Práve to by mohol byť začiatok pre zavedenie viaczdrojového financovania v oblasti starostlivosti o dlhodobo chorých.