Hmotná zodpovednosť

 

 


Návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 270 
Dátum doručenia: 23. 09. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 

Keď človek rozhoduje o vlastnom majetku, či vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne, to znamená, že je viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú inštitúty, ktoré by ho prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným či skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov za rozhodovanie o verejnom majetku sa javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Slovenská verejnosť však bola neraz svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. Existovalo pritom viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Všetky tieto pokusy však doposiaľ skončili neúspešne.

Škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukáže len ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy.

Celý legislatívny proces


 

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 79 
Dátum doručenia: 29. 4. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, D. Lipšic, J. Lukáč, I. Matovič, S. Petruchová, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič)  

Cieľom predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatívne presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. 

Dopad na štátny rozpočet neutrálny až pozitívny. Keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.  

Celý legislatívny proces