Otvorené vládnutie

 


 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 378 
Dátum doručenia: 13. 1. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay) 

Predpokladom úspešného otvoreného vládnutia sú aj ľahko dostupné a kvalitné informácie. Ak verejná správa poskytne kvalitné dáta, súkromný sektor, neziskové organizácie a samotní občania môžu vytvoriť užívateľsky atraktívne koncepty, aplikácie a inovatívne služby postavené na týchto dátach. Takýto prístup znižuje požiadavky na štát a verejnú správu pri zabezpečovaní mnohých služieb, napríklad znižuje množstvo žiadostí v rámci poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, alebo aj nových požiadaviek súvisiacich s e-governmentom, ako aj so službami využívajúcimi nové technológie.

Na Slovensku je tiež problémom, že súčasná miera otvorenosti samosprávy je nedostatočná a mnoho dôležitých informácií o rozhodnutiach samosprávy a jej hospodárení zostáva ukrytých na úradoch. Otvorená samospráva zverejňuje všetky dáta, ktoré má k dispozícii a z ktorých vychádza pri tvorbe rozvojových programov, príprave rozpočtov a plánovaní. Cestou k zvýšeniu verejnej kontroly a k zvýšeniu miery vedomostí o samospráve je zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnych, s ktorými úrady pracujú. Údaje by mali byť zverejňované v otvorených formátoch a v analytickom členení, s možnosťou vyhľadávania, filtrovania, triedenia a kopírovania tak, aby bolo možné s nimi ďalej pracovať a prípadne odhaliť neefektívne narábanie s verejnými prostriedkami.

V snahe napomôcť lepšej dostupnosti informácií a otvorenému vládnutiu je cieľom návrhu zákona:

  • rozšírenie povinnosti zverejňovať informácie podľa zákona o slobode informácií aj na osoby, ktoré založili právnické osoby založené povinnými osobami, ako aj na nimi založené právnické osoby,
  • rozšírenie povinnosti zverejňovať informácie podľa zákona o slobode informácií aj na občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie, ak hospodária s verejnými prostriedkami povinných osôb (napr. dotácie) v celkovom objeme viac ako 100 000 eur ročne,
  • povinné zverejňovanie zmlúv uzatváraných v bežnom obchodnom styku, ak ide o povinnú osobu, povinné zverejňovanie všetkých príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám a vypustenie výnimky zo zverejňovania takýchto zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.,
  • povinné zverejňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií o poskytnutom sponzorstve, dotácii, grante, finančnom príspevku alebo inej obdobnej finančnej alebo nefinančnej podpory zo strany povinných osôb,
  • povinné zverejňovanie osobných údajov, najmä životopisných údajov a ďalších informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t.j. kandidátov na verejnú funkciu, ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie,
  • povinné zverejňovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o svojich zriaďovateľoch a zakladateľoch, ako aj povinné zverejňovanie tzv. čakacích listín a čakacích lehôt na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti vrátane zrušenia možnosti, aby mohol byť pacient uprednostnený mimo poradia na týchto čakacích listinách,
  • zavedenie vyhotovovania ročných výkazov práce prokurátorov a ich povinné zverejňovanie podobne ako u sudcov,
  • povinné zverejňovanie právoplatných uznesení spolu s odôvodnením o odmietnutí trestného oznámenia v prípade trestných činov korupcie orgánmi činnými v trestnom konaní pri rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov a pod.,
  • povinné zverejňovanie viacerých informácií samosprávou (obcami, mestami, samosprávnymi krajmi), napr. schválených rozpočtov aj za predchádzajúce roky, schválených záverečných účtov, informácií zo systému RIS.SAM, ktoré samospráva zasiela štátnej správe, prehľadov o stave a vývoji dlhu, zoznamu dlžníkov, zoznamu obecných bytov, plánov nakladania s majetkom na najbližší kalendárny rok, správ hlavného kontrolóra alebo výsledkov výberových konaní na vedúcich zamestnancov.

Zavedením týchto opatrení sa zvýši nielen transparentnosť práce štátnej správy a samosprávy, ale zároveň sa zníži aj miera klientelizmu a korupcie, najmä v oblasti zdravotníctva. Naopak, zvýši sa kontrola zo strany verejnosti aj vo vzťahu k ďalšiemu okruhu subjektov, ktoré poskytujú alebo ktorým sa poskytujú verejné prostriedky z daní všetkých občanov Slovenska a odstránia sa viaceré nedostatky vyplývajúce z uplatňovania zákona o slobode informácií vrátane jeho obchádzania, na čo dlhodobo poukazujú mimovládne organizácie a ďalšie subjekty občianskej spoločnosti.

Celý legislatívny proces