Priama demokracia

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii

 Ústavný zákon, parlamentná tlač 318 
Dátum doručenia: 4. 11. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (A. Pčolinská, A. Baránik, A. Zemanová, M. Beblavý, N. Blahová, B. Kollár, B. Gröhling, J. Budaj, O. Dostál, J. Droba, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, Ľ. Galko, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, J. Cigániková, J. Rajtár, E. Jurinová, E. Jurzyca, K. Galek, K. Macháčková, J. Kiššová, M. Krajčí, P. Kresák, M. Laurenčík, Ľ. Goga, J. Lukáč, M. Klus, I. Matovič, J. Mihál, M. Krajniak, M. Ivan, L. Ďuriš Nicholsonová, P. Osuský, P. Pčolinský, P. Štarchoň, P. Krištúfková, S. Shahzad, M. Poliačik, R. Kaščáková, R. Vašečka, S. Petrík, Z. Simon, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, V. Sloboda, Z. Šebová, O. Žarnay) 

 

Cieľom návrhu ústavného zákona je zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, t.j. amnestií udelených bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky V. Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky v roku 1998.

Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti, a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku. Ale - amnestie niekdajšieho premiéra V. Mečiara, vykonávajúceho v tej dobe niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, vyvolávali podozrenia, že ide o  zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve.

Závažným zásahom do právneho štátu bolo tiež amnestovanie rozhodnutia vysokého vládneho činiteľa (ministra vnútra) zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. 5. a 24. 5. 1997.

Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike.  Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, ktoré boli NR SR predložené v rokoch 2011 a 2014, ako aj obsahovo identického návrhu ústavného zákona predloženého NR SR v apríli tohto roka, sa dodnes neumožnilo orgánom činným v trestnom konaní stíhať páchateľov predmetných skutkov, a nezávislému súdu rozhodnúť o prípadnej vine páchateľov.

Verejnosť je aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že  toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou V. Mečiara vyšetriť únos M. Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli.

Ale tzv. Mečiarove amnestie ostávajú napriek tomu v právnom poriadku SR podnes. Nie iba ostávajú, ony účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania únosu M. Kováča ml. a tiež vraždy Róberta Remiáša. Mečiarove amnestie bránia objasneniu zločinov napriek tomu, že desaťročia uplynulé od zločinov nevyvrátili  podozrenia z účasti štátnych orgánov na týchto trestných činoch, skôr naopak. Vo veci vraždy R. Remiáša dokonca médiá v apríli tohto roka publikovali, že sa prihlásili noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu – ale  tzv. Mečiarove amnestie môžu spravodlivosť opäť zastaviť.

Predkladateľ verí, že v NR SR niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu M. Kováča ml. a vraždy R. Remiáša.

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES 


 Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

 

Ústavný zákon, parlamentná tlač 298 
Dátum doručenia: 26. 10. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič)
 
 
S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť NR SR v očiach verejnosti a politickú kultúru v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby sa, po vzore Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska - krajiny s dlhoročnou tradíciou parlamentnej demokracie, predseda NR SR vzdal členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nevystupoval v ich mene ani nepôsobil v ich prospech. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na predsedu NR SR aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie, t.j. počas jedného roka odo dňa zvolenia nového predsedu NR SR. Nestrannosť predsedu parlamentu a dôraz na jeho konania, ktoré nie je voči žiadnej parlamentnej politickej strane alebo hnutiu diskriminačné, je pevne zakotvené aj v systéme politickej kultúry iných európskych krajín, napr. Fínska alebo Rakúska, hoci nie vždy ide o zákonnú úpravu.
 
Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že v systéme parlamentnej demokracie je najvyšším zdrojom moci parlament (nie vláda ani prezident), ktorý reprezentuje jeho predseda. Predseda parlamentu je najdôležitejšou osobou parlamentu a predstavuje záruku jeho efektívneho fungovania. Rokovací poriadok zveruje predsedovi NR SR významné právomoci. Je žiaduce, aby túto širokú škálu právomoci vykonával objektívne, spravodlivo a nestranne, čo však nie je v plnej miere možné, ak takýto predseda je viazaný aj členstvom a napĺňaním záujmov politickej strany alebo v politického hnutia, na kandidátke ktorej bol zvolený za poslanca NR SR a následne do funkcie predsedu NR SR. Predkladaná právna úprava požaduje, aby sa poslanec NR SR vzdal členstva v politickej strane počas výkonu funkcie predsedu NR SR, čo v princípe zodpovedá právnej úprave platnej v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde predseda parlamentu musí zostať politicky nestranný nielen počas výkonu funkcie predsedu parlamentu, ale aj po jej zániku.
 

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2003 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 
Novela zákona, parlamentná tlač 147 
Dátum doručenia: 27. 5. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, D. Lipšic, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 
 
Ostatná voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky poukázala na systémové chyby v mechanizme voľby a možnosti zablokovania procesu výberového konania na niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že podmienky zvolenia sú v súčasnosti nastavené veľmi mierne. Zároveň vzniesla pochybnosti o nezávislosti predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, keď sa jeho pozícia stala zdrojom politického „handlovania“.  
Viaceré kauzy v nedávnej minulosti odhalili, že zverejnenie kontrolnej správy nie je dostatočným nástrojom na vymáhanie naplnenia odporúčaní zistených na základe kontroly, ani nie sú zárukou, že nekalé aktivity nebudú pokračovať. Cieľmi návrhu zákona sú preto najmä: 
  • posilnenie nezávislosti vedenia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, 
  • zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, 
  • sprísnenie kvalifikačných a osobnostných predpokladov pre kandidátov na vedúce funkcie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, 
  • zavedenie možnosti ukladania sankcií v prípade, že kontrolný subjekt neodstráni nedostatky zistené kontrolou,
  • zriadenie stáleho výboru pre Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
  • zjednotenie výstupov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. 

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES


 

Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 146 
Dátum doručenia: 27. 5. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, D. Lipšic, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, V. Remišová, J. Viskupič) 

Skúsenosti s ostatnou voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ“), len zvýraznili, že predseda NKÚ je napriek deklarovanej nezávislosti do veľkej miery politickou funkciou. Pokiaľ jestvuje skutočný záujem o nezávislé vedenie NKÚ je nevyhnutné prepracovať spôsob voľby predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ.

K nezávislosti, vo všeobecnosti, nepochybne prispieva aj morálna a odborná vybavenosť. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky, a teda aj zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, môže byť za predsedu NKÚ zvolený každý občan s trvalým pobytom v Slovenskej republike, ktorý v deň volieb dovŕši 21 rokov veku. Takto nastavené kritériá na predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ nezaručujú zvolenie kandidátov s potrebnou kvalifikáciou a skúsenosťami. 

Cieľom predloženého ústavného návrhu zákona je vytvorenie splnomocňovacích ustanovení, na základe ktorých, je následne možné sprísniť požiadavky na funkciu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ ako aj prepracovať a precizovať spôsob ich voľby.

CELÝ LEGISLATÍVNY PROCES


 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov 

Novela zákona, parlamentná tlač 80 
Dátum doručenia: 29. 4. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, D. Lipšic, J. Lukáč, I. Matovič, S. Petruchová, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 

Vzhľadom na priamosť a všeobecnosť volieb majú parlamenty jednotlivých krajín, vrátane Národnej rady Slovenskej republiky, mimoriadne vysokú legitimitu. Plnia nielen zákonodarnú funkciu, ale v systéme deľby moci charakteristickom mechanizmom bŕzd a protiváh aj kontrolnú funkciu, najmä prostredníctvom nimi zriadených výborov alebo komisií. O význame kontrolnej funkcie parlamentu svedčí aj jeho zakotvenie v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v jej Čl. 92 ods. 1, kde sa uvádza, že: „Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.“. Kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky je opätovne potvrdená aj v § 45 ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej  republiky  č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“).

Cieľom návrhu zákona je preto posilnenie kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov spočívajúcej v možnosti zriadenia dočasného vyšetrovacieho výboru, ktorého úlohou je vyšetrenie vecí verejného záujmu. Vyšetrovacie výbory, resp. vyšetrovacie komisie sú v súčasnosti úplne bežnou súčasťou právnych úprav vo viacerých štátoch sveta. Z prieskumu Európskeho parlamentu ešte z roku 2010 vyplýva, že okrem Malty je Slovenská republika jedinou krajinou zo všetkých 27 členských štátov, kde nie je možné zriadiť vyšetrovací výbor, resp. komisiu. Zriadenie vyšetrovacích výborov je vo Veľkej Británii a Švédsku nahradené špecifickým vyšetrovacím orgánom.

Významom dočasných vyšetrovacích výborov je tak objasnenie stavu veci verejného záujmu, ako aj znovuzískanie dôvery verejnosti. Od vyšetrovacieho výboru možno taktiež očakávať aj návrhy, ktoré v budúcnosti zabránia obchádzaniu zákona alebo výskytu toho istého problému. Navyše, poukázanie na osoby, ktorých pričinením daný problém vznikol zároveň umožní vyvodenie aspoň ústavno-politickej zodpovednosti.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.  Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Celý legislatívny proces


 

Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Ústavný zákon, parlamentná tlač 81 
Dátum doručenia: 29. 4. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, D. Lipšic, J. Lukáč, I. Matovič, S. Petruchová, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 

Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 (sp. zn. PL. ÚS 29/95) konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde [Čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky], ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory NR SR. Cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu.

Existencia vyšetrovacích výborov, príp. komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúsili poslanci NR SR v roku 2003 (parlamentná tlač č. 224), avšak návrh ústavného zákona upravujúci danú problematiku nebol schválený ani v prvom čítaní.

Podľa návrhu ústavného zákona zriaďuje NR SR na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor NR SR správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení NR SR na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí, tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Vyšetrovací výbor má 10 členov.

Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však rozhoduje vždy súd. Všetky orgány verejnej moci sú povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Návrh ústavného zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.  Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. 

Celý legislatívny proces