Podnikateľské prostredie


 

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  681
Dátum doručenia: 18. 8. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič

Charakter výroby tovarov a poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí víkendovú prácu neodmysliteľnou súčasťou pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je práca počas víkendov prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov (osobitne zamestnancov s rodičovskými povinnosťami) je neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných funkcií.


Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu práce v sobotu alebo v nedeľu, ktoré sú pre väčšinu ďalších osôb dňami nepretržitého odpočinku v týždni, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaná rovnako negatívne ako práca v noci alebo práca nadčas.


Navyše, podľa najnovších údajov Eurostat-u slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21% z nich. Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najdlhší čas.


Je nepochopiteľné, že „sociálna vláda“ Smeru - SD za 10 rokov svojej vlády nebola schopná ukotviť nárok zamestnancov na príplatky za víkendovú prácu do Zákonníka práce. Dnešný stav, keď nechávame na zamestnancovi, aby si prípadný príplatok dohodol so svojim zamestnávateľom, je nesprávny a výrazne nesociálny. Hlavne ľudia v hladových dolinách, respektíve ľudia zo znevýhodnených skupín (napr. päťdesiatnici) sa obávajú žiadať príplatok za víkendovú prácu a vykonávajú ju bez akéhokoľvek mzdového zvýhodnenia.
Predložený návrh zákona preto zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu vykonanú počas víkendu. Popri dosiahnutej mzde sa navrhuje zamestnancovi poskytnúť ešte sumu vo výške 100 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v sobotu alebo v nedeľu.

Celý legislatívny proces


 

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  679
Dátum doručenia: 18. 8. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič

Cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok (tzv. gastro lístkov) alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok. Takáto možnosť bude zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo sa umožní zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku. Taktiež sa navrhuje, aby takýto finančný príspevok na stravovanie bol oslobodený od dane z príjmu, čím dochádza k zrovnoprávneniu nárokov zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.

Celý legislatívny proces  


 

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  678
Dátum doručenia: 18. 8. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová

 

Práca s ľuďmi je všeobecne považovaná za jednu z najťažších. Okrem toho, že taká práca kladie vysoké nároky na odbornosť, pohotovosť či príjemné vystupovanie zamestnanca, predstavuje daný zamestnanec spravidla aj tzv. nárazníkovú zónu medzi problémami klienta s inštitúciou pre ktorú pracuje, čo len zvyšuje riziko vypätých a stresových situácii.


Pedagogický zamestnanec je ukážkovým príkladom zamestnanca, ktorý vyššie popísané nároky bezpodmienečne musí spĺňať a zároveň dennodenne čeliť uvedeným rizikám. Vyššia miera trpezlivosti voči žiakom, či neraz aj strpenie bežne neakceptovateľných situácii a do istej miery často aj nahrádzanie rodičovských povinností len zvýrazňujú náročnosť tohto povolania.
Dôkladné a svedomité plnenie povinností pedagogických zamestnancov si bezpochyby vyžaduje dobrú fyzickú aj psychickú kondíciu. Práca pedagóga sa od určitého momentu stáva s pribúdajúcim vekom čoraz náročnejšia. Bez zveličovania pritom možno konštatovať, že s dosiahnutím istého veku sa už vykonávaná práca stáva neefektívnou a dokonca kontraproduktívnou.


Na základe uvedených skutočností sa preto navrhuje stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne jeho učiteľský pracovný pomer. Z dôvodu možných negatívnych následkov takéhoto skončenia pracovného pomeru, sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok, a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie 2 roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane.


Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku, je nezavedenie „vekového stropu“ pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov. Navrhnutá právna úprava nie je v slovenskom právnom poriadku úplne nová. V podstate zanikne pracovný pomer zo zákona rovnako ako je to možné u štátnych zamestnancov v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona pri dosiahnutí veku 65 rokov, a to podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Celý legislatívny proces


Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  681
Dátum doručenia: 18. 8. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič

Cieľom návrhu zákona je preto rozšíriť dôvody taxatívne uvedené v § 48 ods. 4 Zákonníka práce o prípad vykonávania prác pri príprave a realizácii projektov a programov, ktoré sú aspoň sčasti financované z prostriedkov Európskej únie alebo iných zdrojov z cudziny. Tým by sa pracovné miesta zamestnancov vykonávajúcich tieto práce stabilizovali a nedochádzalo by k ich častej fluktuácií.

Celý legislatívny proces

 


Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 356 
Dátum doručenia: 10. 1. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay) 

Cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na  stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok (tzv. gastro lístkov) alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok. Takáto možnosť bude zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo sa umožní zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku. Taktiež sa navrhuje, aby takýto finančný príspevok na stravovanie bol oslobodený od dane z príjmu, čím dochádza k zrovnoprávneniu nárokov zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.

Celý legislatívny proces ; Môj osobný pohľad na vec


 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

 
Novela zákona, parlamentná tlač 278 
Dátum doručenia: 23. 09. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 
 
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je podpora zdravého podnikateľského prostredia formou legislatívnej úpravy, a to novely Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov, prostredníctvom ktorých stanovíme ako povinnosť pre podnikateľov vyplácať si peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku. Takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, kde firmy zväčša uprednostňujú „veľkých hráčov“ pred malými živnostníkmi alebo podnikateľmi.
 
Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahov je povinnosť pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Navrhovaná úprava tým zároveň vhodným spôsobom dopĺňa pripravovaný vládny návrh zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
 
Prostredníctvom takejto právnej úpravy budú mať podnikatelia vopred informácie o tom, s akým obchodným partnerom prichádzajú do styku a súčasne pri veľkých neplatičoch sa vopred rozhodnú, či vôbec má zmysel s nimi uzatvárať obchody, resp. záväzkové vzťahy. Keďže obchodný register a živnostenský register sú verejne prístupné zoznamy, takáto úprava bude dostupná pre všetkých. S cieľom zabrániť zvýšeniu finančných prostriedkov za tieto návrhy zo strany podnikateľov, takéto návrhy na zápisy do vyššie uvedených registrov budú oslobodené od súdnych a správnych poplatkov a podnikatelia ich budú zasielať oprávneným orgánom elektronickou formou, aby sa zároveň predišlo fyzickému náporu na súdoch a živnostenských úradoch.
 
Rovnako sa návrhom zákona myslí aj na sankciu pre podnikateľa v prípade, ak do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca nenahlási príslušnému orgánu počet dní, v ktorých je v omeškaní s platbami, alebo ak nahlási klamlivé údaje. Za takéto opomenutie povinnosti bude môcť byť uložená pokuta zo strany registrového súdu do výšky 3 310 eur alebo podnikateľovi zo strany živnostenského úradu v sídle kraja do výšky 663 eur.