Rodinná politika

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

Novela zákona, parlametntná tlač:

 719

Dátum doručenia: 22.9. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci NR SR: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič 

Hlavným zámerom návrhu zákona je priznať nárok na zvýšený rodičovský príspevok, ak oprávnená osoba zabezpečuje starostlivosť o dve a viac detí do 3 rokov veku, resp. 6 rokov veku v špecifických prípadoch. Navrhuje sa, aby sa rodičovský príspevok v takomto prípade neznásoboval, ale zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí (dvojičiek, trojičiek a pod.), t. j. o 25% na každé ďalšie dieťa. Ak by sa oprávnená osoba starala o dve deti do 3 rokov (resp. 6 rokov), poberala by rodičovský príspevok v sume 266,50 eur, ak by sa starala o tri deti, poberala by 319,80 eur namiesto súčasných 213,20 eur.

Celý legislatívny proces

 


Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlametntná tlač:  677
Dátum doručenia: 18. 8. 2017  
Navrhovateľ:  poslanci NR SR: J. Budaj, M. Fecko, S. Gaborčáková, G. Grendel, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič 

Hlavným účelom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec, na základe ktorého sa poskytne príspevok rodičom na starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy, a to v závislosti od poskytovateľa až do výšky 280 eur mesačne, ktorý bude slúžiť na preplatenie preukázaných výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Takouto formou štát aspoň čiastočne vytvorí pri alarmujúcom nedostatku voľných miest v materských školách nástroj na odškodnenie a finančnú podporu pre rodičov, ktorým dieťa staršie ako tri roky nevzali do materskej školy, a ktorí súčasne pracujú alebo študujú dennou formou štúdia.


Keďže od troch rokov veku dieťaťa v súčasnosti rodičia nemajú nárok na rodičovský príspevok, ani na príspevok o starostlivosť o dieťa, no potrebujú sa vrátiť do zamestnania alebo pokračovať v štúdiu, ale z dôvodu nezabezpečenia starostlivosti o ich dieťa, prípadne pre vysokú výšku ceny za súkromné materské školy, si to nemôžu dovoliť, dostávajú sa tak do ťažkej sociálnej, ako aj finančnej situácie. Týmto návrhom zákona sa im umožňuje zabezpečiť si starostlivosť o dieťa napríklad v súkromnej materskej škole, ktorá bude mať voľné kapacity, a tým umožníme sa rodičom vrátiť jednoduchšie do pracovného prostredia, prípadne pokračovať v štúdiu. Situácia v Slovenskej republike je alarmujúca, pričom od roku 2008 sa počet nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa do materskej školy zvýšil o vyše 300 % a tento stav žiaľ stále pretrváva.

Celý legislatívny proces

 


Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 454 
Dátum doručenia: 3. 3. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová) 
 

V poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno. Venovať sa rodine, deťom, svojím koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať; to sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu – štatisticky každý piaty Slovák trávi nedeľu v práci, najviac zo všetkých európskych krajín. Pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.

Podľa súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce sa zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) počas celkovo 3,5 dňa v roku – 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra.

Ak je cieľom Slovenskej republiky priblížiť sa k vyspelým krajinám, je potrebné zakázať aj nedeľný predaj. V predkladanom návrhu zákona sa neumožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi alebo dohodnúť so zamestnancom v nedeľu prácu, ktorou je maloobchodný predaj, okrem špecifických prípadov maloobchodného predaja taxatívne uvedených v prílohe č. 1a nevyhnutne potrebných na zabezpečenie potrieb obyvateľstva. 

Celý legislatívny proces 


Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 

Novela zákona, parlamentná tlač 373
Dátum doručenia: 13.01. 2017 
Navrhovateľ: poslanci NR SR(S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, R. Vašečka, M. Sopko, A. Verešová)
 

Podľa najnovších údajov Eurostat-u slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21% z nich. Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najdlhší čas.

Je nepochopiteľné, že "sociálna vláda" Smeru - SD za 10 rokov svojej vlády nebola schopná ukotviť nárok zamestnancov na príplatky za víkendovú prácu do Zákonníka práce. Dnešný stav, kedy nechávame na zamestnancovi, aby si prípadný príplatok dohodol so svojim zamestnancom je nesprávny a výrazne nesociálny. Hlavne ľudia v hladových dolinách, respektíve ľudia zo znevýhodnených skupín (napr. päťdesiatnici) sa obávajú žiadať príplatok za víkendovú prácu a vykonávajú ju bez akéhokoľvek mzdového zvýhodnenia.

Predložený návrh zákona preto zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu vykonanú počas víkendu. Popri dosiahnutej mzde sa navrhuje zamestnancovi poskytnúť ešte sumu vo výške aspoň 50 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v sobotu, resp. sumu vo výške aspoň 100 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v nedeľu.

Celý legislatívny proces;

Môj osobný pohľad na vec


Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku 

 

Novela zákona, parlamentná tlač 285 
Dátum doručenia: 28. 9. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič)
 
Demografická krivka na Slovensku upadá, štatisticky na 100 detí pripadá 88 dôchodcov. Často rozhodujúcim faktorom, či mať ďalšie dieťa alebo nie, sú najmä ekonomické možnosti tej-ktorej rodiny. Starostlivosť o viaceré po sebe narodené deti je bezpochyby finančne náročná. 
 
Pre ženu, ktorá chce mať deti, ale súčasne nechce stratiť kontakt so zamestnaním, sa javí ako ideálne riešenie porodiť viac detí v krátkom čase. Dochádza teda k tzv. „reťazovým pôrodom“, keď žena porodí druhé (ev. ďalšie) dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši 3 roky, resp. 6 rokov v špecifických prípadoch. Podľa súčasnej právnej úpravy však táto matka má nárok len na jeden rodičovský príspevok. Výška rodičovského príspevku je 203,20 eur. Podľa správy o sociálnej situácii obyvateľov Slovenskej republiky za rok 2015, ktorú predložilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, bol v roku 2015 rodičovský príspevok poskytnutý priemerne 142 391 poberateľom mesačne, čo je oproti roku 2014 pokles v priemernom mesačnom počte o 790 poberateľov.
 
Hlavným zámerom návrhu zákona je priznať nárok na zvýšený rodičovský príspevok, ak oprávnená osoba zabezpečuje starostlivosť o dve a viac detí do 3 rokov veku, resp. 6 rokov veku v špecifických prípadoch. Navrhuje sa, aby sa rodičovský príspevok v takomto prípade neznásoboval, ale zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí (dvojičiek, trojičiek a pod.), t. j. o 25% na každé ďalšie dieťa. Ak by sa oprávnená osoba starala o dve deti do 3 rokov (resp. 6 rokov), poberala by rodičovský príspevok v sume 254 eur, ak by sa starala o tri deti, poberala by 304,80 eur namiesto súčasných 203,20 eur.
 
Základná výška rodičovského príspevku je priamo závislá od sumy životného minima. A keďže životné minimum sa od roku 2014 nezmenilo, od roku 2014 sa nezmenila ani výška rodičovského príspevku. Pri predkladaní návrhu zákona sa vychádza z predpokladu, že štát má prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní sa o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny.

 Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

 
Novela zákona, parlamentná tlač 274 
Dátum doručenia: 23.09.2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič) 
 
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je vytvoriť právny rámec, na základe ktorého sa poskytne príspevok rodičom na starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy, a to až do výšky 280 eur mesačne, ktorý bude slúžiť na preplatenie preukázaných výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Takouto formou štát aspoň čiastočne vytvorí pri alarmujúcom nedostatku voľných miest v materských školách nástroj na odškodnenie a finančnú podporu pre rodičov, ktorým dieťa staršie ako tri roky nevzali do materskej školy, a ktorí súčasne pracujú alebo študujú dennou formou štúdia. 
 
Keďže od troch rokov veku dieťaťa v súčasnosti rodičia nemajú nárok na rodičovský príspevok, ani na príspevok o starostlivosť o dieťa, no potrebujú sa vrátiť do zamestnania alebo pokračovať v štúdiu, ale z dôvodu nezabezpečenia starostlivosti o ich dieťa, prípadne pre vysokú výšku ceny za súkromné materské školy, si to nemôžu dovoliť, dostávajú sa tak do ťažkej sociálnej, ako aj finančnej situácie. Týmto návrhom zákona sa im umožňuje zabezpečiť si starostlivosť o dieťa napríklad v súkromnej materskej škole, ktorá bude mať voľné kapacity, a tým umožníme sa rodičom vrátiť jednoduchšie do pracovného prostredia, prípadne pokračovať v štúdiu. Situácia v Slovenskej republike je alarmujúca, pričom od roku 2008 sa počet nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa do materskej školy zvýšil o vyše 300 %. 
 
Podľa platného právneho stavu štát poskytuje príspevok na starostlivosť o dieťa tým rodičom, ktorých deti sú vo veku do troch rokov veku dieťaťa a súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť alebo študujú dennou formou  štúdiu, prípadne aj do šiestich rokov veku dieťaťa, pokiaľ má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na príspevok slúži rodičom predovšetkým na to, aby sa vedeli zaradiť do pracovného procesu, pričom takýmto príspevkom im štát kompenzuje náklady na starostlivosť o dieťa.
 
Iná situácia je však pre rodičov detí, ktoré sú staršie ako tri roky, kde rodič už nemá podľa súčasnej právnej úpravy nárok na rodičovský príspevok, ani na príspevok o starostlivosť o dieťa, pričom sa potrebuje zaradiť do pracovného či študijného prostredia, no nemá pri súčasnej nedostatočnej kapacite verejných materských škôl možnosť umiestniť svoje dieťa. Tak sa predovšetkým mladé rodiny dostávajú do kritickej situácie, pretože si nevedia zabezpečiť starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, prípadne nemajú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súkromných materských škôl, v ktorých sa ceny pohybujú rádovo v stovkách eur a nemôžu si ani hľadať zamestnanie, čím sa dostávajú do finančných problémov. 
 
Problém s nedostatkom miest v materských školách máme v Slovenskej republike už niekoľko rokov a podľa Ústavu informácií a prognóz školstva by rastová fáza v materských školách mala trvať približne ešte do roku 2017. Aj keď od roku 2015 je možné žiadať o dotáciu Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR o výstavbu, prístavbu, rozšírenie, či modernizáciu materskej školy, je potrebné konštatovať, že nie každej obci musí byť schválený projekt na rozšírenie kapacít materskej školy a súčasne nie každý starosta či primátor využije takúto výzvu. Rovnako rozpočet na vyššie uvedené činnosti je obmedzený, takže opatrenie vlády nemusí uspokojiť všetky žiadosti či už z dôvodu obmedzeného množstva financií, alebo nečinnosťou oprávnených osôb pre žiadanie o dotácie. Náš návrh zákona však garantuje úplne všetkým rodičom, ktorí spĺňajú navrhované podmienky, príspevok na starostlivosť o dieťa. 
 
Návrhom zákona sa čiastočne vytvorí systém, ktorý aj rodičom detí starších ako tri roky umožní poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, prostredníctvom ktorého si budú môcť svoje dieťa umiestniť buď v materskej škole mimo územného obvodu obce, prípadne v súkromnej materskej škole, kde sú stále podľa zverejnených informácií dostupné kapacity pre ich umiestnenie. Súčasne sa vytvára kumulatívna podmienka na získanie tohto príspevku a to, že rodič dieťaťa bude musieť žiadať o jeho umiestnenie v mieste jeho trvalého pobytu. Takouto právnou úpravou sa súčasne môže vyriešiť nenahlasovanie obyvateľov na nové miesta trvalého pobytu, čoho následkom sú príspevky zo štátneho rozpočtu transferované do obcí, kde sa rodič ani dieťa nezdržuje. Keďže najväčší problém s nedostatkom miest v materských školách je predovšetkým v mestách, pokiaľ budú rodičia v danom meste žiť a pracovať, na účely príspevku sa tam budú musieť prihlásiť aj na trvalý pobyt. Na druhej strane dôjde ku spravodlivejšiemu a reálnejšiemu rozdeľovaniu podielových daní, čo môže pomôcť predovšetkým mestským samosprávam získať viac prostriedkov, ktoré budú môcť použiť aj na rozširovanie kapacít svojich materských škôl. 
 

 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

 

Novela zákona, parlamentná tlač 210 
Dátum doručenia: 19. 8. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, E. Jurinová, S. Petruchová, A. Verešová, V. Remišová) 

Starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku, starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a opatrovanie alebo osobná asistencia dospelej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „osobná starostlivosť“) je mimoriadne náročná, no zároveň nedocenená činnosť. Rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych odkázaných na pomoc iných sú často vystavené zvýšenému riziku chudoby, nehovoriac o celkovom zhoršení sociálnej situácie rodiny, vrátane ovplyvnenia vzťahov v rodine.

Napriek tomu mnohé štúdie poukazujú na to, že osobná starostlivosť v domácom prostredí je najlepšia alternatíva pre opatrovaného (pokiaľ to dovolí jeho zdravotný stav). Aj keď opatrovatelia vykonávajú starostlivosť 24 hodín denne, z titulu poberania štátneho príspevku nemajú títo nárok na žiadnu kompenzáciu v čase choroby, alebo sťažený prístup k dovolenke cez odľahčovaciu službu (často sa však stáva, že samospráva nevie dostatočne zabezpečiť túto službu) či príspevok počas doby nezamestnanosti po ukončení opatrovania.

Preto vnímame tieto skupiny vyššie popísaných osôb aj z dlhodobého hľadiska sociálneho poistenia za znevýhodnené.  A aj pokiaľ si chcú sami platiť napr. nemocenské poistenie, nie je im to samostatne umožnené, len v „balíku“ všetkých poistení pri dobrovoľnom sociálnom poistení.

Hoci sú vyššie uvedené skupiny osôb poistencami štátu v rámci dôchodkového poistenia, na účely dobrovoľného nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti to nemá žiaden vplyv. Inými slovami, ak si poistenec chce priplatiť nemocenské poistenie, alebo poistenie v nezamestnanosti, nemá inú možnosť ako zaplatiť celý balík dobrovoľného poistenia a to znamená, že dôchodkové poistenie má akoby platené dvojmo, raz ako poistenec štátu a druhý krát v rámci balíka dobrovoľného poistenia si ho uhradí sám.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je udelenie výnimky z existujúcich vyššie načrtnutých poistných „balíčkov“ pre osoby vykonávajúce osobnú starostlivosť.  Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť osobám vykonávajúcim osobnú starostlivosť dobrovoľne sa nemocensky pripoistiť bez nutnosti ich duplicitného dobrovoľného dôchodkového poistenia, a zároveň im umožniť dobrovoľne sa poistiť v nezamestnanosti, bez toho, aby boli súčasne dobrovoľne nemocensky poistené a dobrovoľne dôchodkovo poistené.

Predkladaný návrh zákona zároveň zrušuje nelogické obmedzenie, podľa ktorého je osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti venuje aj omnoho dlhšie časové obdobie.

 Celý legislatívny proces


 Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

 

Novela zákona, parlamentná tlač 208 
Dátum doručenia: 19. 8. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, E. Jurinová, S. Petruchová, A. Verešová) 

Jedným z pilierov volebného programu OĽaNO – NOVA vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky bola podpora rodinnej politiky. V súlade s týmto volebným programom sa predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na dvojnásobok.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) pomenúva daňový bonus ako daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. V tomto čase, kedy má Slovenská republika jeden z najnižších populačných rastov v Európe, je štát povinný vytvoriť také nástroje, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny. Ekonomické nástroje sú jedným z dôležitých benefitov súčasnosti práve pri rozhodovaní o počte detí. Je nutné si uvedomiť, že rodičia vychovávajú deti nielen pre seba, ale pre spoločnosť, ktorú v budúcnosti (v aktívnom veku) odmenia vo forme odvádzania daní a odvodov. Preto je dôležité nepozerať sa na súčasné navýšenie sumy daňového bonusu ako na mínus pre štátny rozpočet, ale ako na veľký prínos a investíciu do budúcnosti. Navyše takéto opatrenie je zamerané na platcov dane, teda pre pracujúcich rodičov. Nie je nasmerované pre poberateľov sociálnych dávok.

Daňový bonus znižuje daň z príjmu tým ľuďom, ktorí vyživujú vlastné deti, osvojené deti, deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a deti druhého z manželov. Podľa súčasnej právnej úpravy si daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:

  • zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,
  • z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal z týchto činností základ dane (čiastkový základ dane),môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

V súlade s § 52zd ods. 7 zákona daňový bonus sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Na základe toho sa každoročne suma daňového bonusu valorizuje; aktuálne výška daňového bonusu v roku 2016 je 21,41 eur mesačne, t.j. 256,92 eur ročne na každé dieťa.

Hlavným zámerom návrhu zákona je zvýšiť výšku daňového bonusu na dvojnásobok, čo bude mať priaznivý vplyv pre všetkých „živiteľov rodiny“, keďže toto opatrenie prinesie viac peňazí do rodinného rozpočtu.

Celý legislatívny proces


Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov

Novela zákona, parlamentná tlač 209 
Dátum doručenia: 19. 8. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, E. Jurinová, S. Petruchová, A. Verešová) 

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Rodič je teda povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 27,13 €. Vzhľadom na vývoj cien, rast životných nákladov a stagnáciu výšky životného minima považujeme zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť za nepostačujúcu a navrhujeme upraviť stanovenú sumu t. j. zmeniť percentuálny podiel, ktorým sa zistí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu.

Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, a to detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín sú tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Neúplné rodiny sú najviac ohrozené chudobou, potvrdzujú to dlhodobo výskumy, t.z., že sú ohrozené samotné deti. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa, preto je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča zvýšiť.

Tiež si dovoľujeme uviesť, že častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných (predtým predbežných) opatreniach je, najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu rodiny (neúplnej) na dlhšiu dobu. 

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje upraviť výška vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. vo výške 45,21 € mesačne.

Celý legislatívny proces


Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona, parlamentná tlač 228 
Dátum doručenia: 19. 8. 2016 
Navrhovateľ: poslanci NR SR (S. Gaborčáková, E. Jurinová, I. Matovič, S. Petruchová, A. Verešová, V. Remišová) 

Cieľom predkladaného návrhu zákona je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. V závislosti od skutočností a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje (predlžuje). S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode. Tretím nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet výšky materského zo súčasných 70% na 100% z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výska materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V časoch, kedy Slovenská republika má jeden z najnižších populačných rastov v Európe je štát povinný vytvoriť také nástroje, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny. Ekonomické nástroje sú jedným z dôležitých benefitov súčasnosti práve pri rozhodovaní o počte detí. Je nutné si uvedomiť, že rodičia vychovávajú deti nie len pre seba, ale pre spoločnosť, ktorú v budúcnosti (v aktívnom veku) odmenia vo forme odvádzania daní a odvodov.

Za základné východisko rodinnej politiky považujeme princíp ochrany a podpory rodiny, ako spoločenstva, ktoré zaručuje vzájomnú starostlivosť manželov a harmonický vývin a  výchovu detí. V súlade s Európskou sociálnou chartou chceme rodine garantovať právo na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu zabezpečujúcu jej plný rozvoj. Okrem etických a spoločenských benefitov, rodina je pre štát zdrojom ekonomického potenciálu. Je kľúčovým faktorom rozdelenia zdrojov medzi jednotlivcami a generáciami, je miestom ochrany a zabezpečenia pred chudobou.

Žiadny sociálny systém nevie jednotlivca ochrániť pred chudobou tak, ako fungujúce rodinné väzby. Z toho dôvodu diferencujeme rodinnú politiku od sociálnej politiky, keďže rodinná politika napomáha stabilite a rozvoju rodín, kým sociálna politika chráni občanov pred ekonomickou chudobou. Cieľom je podporovať rodiny, no zároveň plne rešpektovať právo na súkromie,  subsidiaritu rodinného spoločenstva a právo rodičov na výchovu detí. Rodiny vo vyspelých krajinách sa však menia a sú vystavené mnohým výzvam. Znižuje sa pôrodnosť a zároveň sa zvyšuje dĺžka života, v mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Mnohé rodiny žijú mimo manželského zväzku, ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, ako aj opätovný vstup do manželstva. Mnoho detí sa rodí mimo manželstva, deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. Ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život a kariéru. Na Slovensku sú najväčšie výzvy v oblasti rodinnej politiky štyri: demografia, bývanie, stabilita rodinných zväzkov a prehlbujúca sa chudoba mnohodetných rodín a neúplných jednorodičovských rodín.

Jedným z nástrojov, ktoré čiastočne môžu ovplyvniť rozhodnutie založiť si rodinu, ako aj veľkosť rodiny sú rodinné dávky. Z hľadiska efektivity investícii štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je v rannom detstve.

Druhým argumentom v prospech podporovania detí v skorom veku sú aj výdavky spojené so starostlivosťou o malé deti. Malé deti vyžadujú viac času aj viac špecifických vecí (kočík, postieľka atď.). Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu štátneho Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky. K takejto forme starostlivosti sa priklonilo 96,4 % opýtaných rodičov. Silný konsenzus ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky (Filadelfiová, Gerbery: „Rodičovstvo: názory a skúsenosti rodín s malými deťmi“, 2014). Navyše, starostlivosť rodiča v prípade najmenších detí je jednoznačne najlepšia forma starostlivosti, ktorá môže byť dieťaťu v prvých rokoch života poskytnutá.

Z toho dôvodu sa optimálnym riešením zdá predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť ekonomické bariéry v rozhodnutí sa pre dieťa, umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a  posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote. Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb, veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, najmä v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas.

Celý legislatívny proces


 

Analýza programového vyhlásenia Vlády SR

Čo považujem za dôležité je povedať, že Vláda sa zaviazala podporovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti a pri tvorbe legislatívy bude zvažovať jej vplyv na manželov a rodinu. Avšak do jednotlivých opatrení na podporu rodiny sa nezapracovali ukazovatele, ktoré by verejnosť mohla rýchlo a efektne vyhodnocovať. 

Z konkrétnych ukazovateľov definuje iba zvýšenie materskej. Prorodinné opatrenia, ktoré by sa týkali väčšieho počtu rodín ako napr. zvýšenie daňového bonusu, tzv. rodinné poistenie, či zvyšovanie prídavkov na deti sa do priorít podpory rodín nedostali. Mne osobne vadí, že do opatrení na podporu rodiny nebola zapracovaná koncepcia centier včasnej intervencie ako koncepčná pomoc pre rodiny, kde sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením.

Taktiež mi chýba, že sa Vláda SR nezaviazala zrušiť krátenie príspevku za opatrovanie dieťaťa zo ZP, ktoré navštevuje zariadenie na viac ako 20 hodín týždenne. Predstavte si aké ťažké je nájsť si čas pre seba, keď máte zdravé dieťa, a čo o ťažšie to majú rodičia detí so zdravotným znevýhodnením?